Kultúrka na planžete
Na zakresľovanie situácie vo vzdušnom priestore nad západnou hranicou, ale aj v civilných koridoroch sa využívali na sále vo VÚ 8060 STOD kresliči, ktorí opačným písmom a sprava do ľava zakresľovali všetky údaje, ktoré im vyčítači zadávali 3 x do minuty na jedno hlásenie pripadalo 17 číselných znakov, tzn. v lapliach (slúchadlách) ich kreslič počul skoro ako rapotanie guľometu a bez minimálne polročného výcviku nemal šancu registrovať jednotlivé znaky v týchto po sbe plynúcich hláseniach.
Mladí kresliči, ktorí prišli na sál slúžiť, slúžili prakticky non stop, okrem času na spanie, takže slúžili 8 hodín, potom 8 hodín spánok, no a znova 8 hodín služba, potom 8 hodín spánok a tak stále dokola.
To trvalo min. 6 mesiacov pokým neprišli noví zobáci na sál (VS VÚ 8060 Stod) a tí sa museli učiť kresliť, počúvať, rozoznávať situáciu. ciele a spôsoby zápisu.
Spočiatku museli používať rámčeky, aby písmo malo príslušnú veľkosť a tvar, používali výlučne žlté masné ceruzky. Biele boli výsadou mazákov, po povýšení a keď už boli majstri vo svojej odbornosti a dokonca vedeli bez problémov kresliť aj situácie pri tzv. obletoch, kedy vzdušné sily ČSSR mali cvičné lety a naraz na planžete bolo 20 a viac cieľov.
Tieto ciele a ich lety boli dômyselne plánované vopred a pamätám si ako som na VS kreslil všetky plány obletov, čo bolo prísne utajované do poslednej chvíle. Využili moje schopnosti ako konštruktéra, ktorý kreslil stavebné výkresy v civile. Priznám sa, že som mal z toho isté výhody v podobe tzv. opúšťákov alebo KVOP ako sa to vtedyx označovalo (KVOP - krátkodobé voľné opustenie posádky), ktoré trvalo asi 3 dni.
Priamo na sále bolo viacero planžetov a na každom z nich sa zakresľovala iná aktuálna vzdušná situácia.
Začneme pekne sprava do ľava:
1. tzv. METEOR, oficiálne nazývaný tiež modrácky planžet, na ktorom sa zapisovali údaje o počasí (napr. teplota, dážď, sneh, dohľadnosť - teda viditeľnosť na vzdialenosť, čas východu a západu slnka a pod.). Tieto údaje sa aktualizovali každú hodinu a službukonajúci kreslič vždy dostával aktuálne údaje z letísk.
2. Plány letov - išlo o planžet, kde sa kreslila civilná prevádzka vo vzdušnom priestore nad Českou republikou a to podľa vzdušných koridorov:
OKG - GUSTAV - koridor smerom z Prahy na západ, smer Karlove Vary.
OKI - IVAN - koridor smerom na východ (Slovensko a ďalej).
OKX - XAVER - koridor smerom na sever od Prahy.
OKF - FRANTA - koridor smerom na Viedeň od Prahy.
OKH - Had - koridor smerom na Ostravu z OKI.
Poznámka: za celú ZVS som kreslil na tomto planžete asi dva resp. tri únosy civilných lietadiel .
3. Plány vlastných vojenských letov - tzv. Veľký planžet - (štandardná situácia preletov napríklad do Popradu a pod. Lety L-410 alebo AN-2, ktoré prevážali náklad, či materiál (náhradné diely), proviant, vojenské osoby. Taktiež sa tu zakresľovali cvičné lety, tzv. oblety, ktorých situáciu a plánovanie najprv boli zakreslené v navigačných mapách. Viem o čom píšem, sám som tieto mapy pplk. Mimrovi kreslil, za čo mi vždy dal opušťáky (i tak som ich všetky nevyužil).
4. Kontrolný planžet - tzv. POVEL- bol na ńom zadávaný kontrolný čas o 7.00 a potom o 19.00, vtedy bol zákaz zapínať tevhniku (mašiny neskôr označované ako režimy 1-3).
5. Miestne dislokované radary na stanovištiach VÚ 8060, rota Stod (520) - P-37 Dýšina stredné cielen, P-15 Tropa, tzv. Hrašovík - nízkoletiace ciele, P-14 Hačava, neskôr O-14 Oborona - lokátor z ďalekým dosahom - každý z lokátorov mal svoj vlastný planžet.
6. Rota Zhúŕí (522), rota Poleň (521) - odlúčená rota, mala vlastný planžet.
7. Katovice - pre všetky roty, ich rotáciou 520, 521, 522, 523 - signálka červenej farby identifokovala aktuálnu situáciu na danej rote.
8. Hláskársky planžet - boli to polohy, ktoré zadávali hláskari zo všetkých hlások pozdĺž štátnej hranice z NSR (boli to všetky Pohraničné hlásky č. 160, 161, 162, 164, 165, 111, 200, 201, 202, 203, 204, 206, 207, 208, 209, 210) - kreslila sa na tzv. červenom kútiku, muselo sa chodiť dozadu, kde bol osobitne tentoplanžet umiestnený, špcificky bol zameraný na nízkoletiace ciele (tzv. vozduchy, čo boli vrtuľníky ako sme im hovorili provokačky, ktoré nalietavali na štátnu hranicu z nemeckej strany a testovali tak schopnosť zachytenia cieľov vzdušnou obranou ČSSR).
Neskoršie zaradené tu už neuvádzame (po roku 1987).
Pozrite si vzory zakreslenia kultúrky ako takej a tiež vzor zakreslenia cieľa, veľkosť a autentickosť už nie je taká ako pred 27 rokmi, ale ešte stále to mám v ruke aj po vyše dvoch desaťročiach, také čosi sa nedá zabudnúť.
Druhá ukážka je vzor zápisu cieľa na planžete, kde sú zapísané podľa spomienok číslo cieľa (2100), index, alebo tiež charakter cieľa (81) to znamenalo vzdušný nepriateľ, no a výška cieľa (200), čo znamenalo, že cieľ letí na výške 20 km. Nakoniec pri každej polohe je zápis o minúte letu (01,02 atď.). Konkrétne toto je zápis pre let špionážneho lietadla SR-71 Blacbird, ktoré nalietavalo na štátnu hranicu s ČSSR od Regensburgu, alebo od severu popri hraniciach s NDR až dolu. Jeho otáčanie sa bolo sprevádzané tzv. sonickým treskom, čo bolo počuť nesmierne ďaleko.
Vždy keď nalietavalo ESERKO, ako sme ho slengovo nazývali, tak popri ňom lietavali dve MIG-25, ktoré monitorovali jeho let. Okrem toho sme zadávali východziu polohu rakeťákom do Slaného u Prahy, kde boli pripravené vtedajšie raketové systémy schopné zostreliť aj toto špionážne lietadlo, predchodcovia dnešných systémov S-300 a S-400 a pod.
