VÚ 8060 STOD - SALAKUŠKA

Nastal deň D 11.8.2017 a vydal som sa o 9.00 h. na cestu dlhú 419 km naprieč celou bývalou federálnou republikou (mienim tým bývalú ČSSR). Prvou zastávkou boli Piešťany, kde som naložil Ľubka Deliča, ktorý slúžil ako strojník na rote vo VÚ 8060 Stod. Snáď len to, že ma zamrzelo, ak 3 dni pred odchodom mi volal Ľubo Jambrich, že nemôže kôli množstvu práce. Obdobne to bolo i u Jirku Zatloukala, avšak on avizoval dopredu, že nastupuje do novej práce a že teda nebude môcť ísť. Marcel Adamec dopredu písal, že nepríde. Takže z desiatich sa nás napokon stretlo podľa avíza malo zúčastniť sedem. 

Dodržiavali sme plán cesty: Trnava - Beluša - Horní Lídeč - Valašské Meziříčí - Olomouc - Mohelnice - Litomyšl - Pardubice - Chlumec nad Cidlinou. Cestovali sme ako traja králi, ktorí zostali z pôvodných štyroch mušketierov.   

Cesta s prestávkami nám trvala vyše 8 hodín, nakoľko sme cestovali po väčšine severnou trasou smer Praha, kde sú len niektoré úseky na Morave riešené rýchlostnými cestami, inak sme sa tralákali neustále po cestách 1. triedy. Niekedy som mal pocit, že od roku 1987 sa tu vlastne v cestnej infraštruktúre skoro nič nezmenilo. Na slovenskom úseku sme sa pohodlne vyviezli za necelú hodinku až na hranicu a prekročili ju do Českej republiky. Ak poznáte cestu na Vsetín, tak sme sa vyhli prakticky neustálej jazde 50 km /h, ak by sme šli cez Valašské Klobouky a cez Horné Sŕnie. Našťastie túto trasu veľmi dobre poznám a ešte k tomu tam bolo viacero výluk z dôvodu opravy vozovky, čo by nás tiež zdržalo ešte viac.  

Ďalšou zastávkou bolo Valašské Meziříčí, kde sme naložili Jardu Cába, Akurát, že sme mali asi do 10 minút meškanie oproti pôvodnému časovému predpokladu. Stále sme boli v pohode. Zvítali sme sa a pokračovali v ceste. Ak poznáte Jardu Cába, tak s ním nie je rozhodne nuda, začal postupne súkať jeden vtip za druhým a celá posádka sa na nich bavila.

Takto sme pokračovali a na jeho návrh sme sa zastavili v Hraniciach na čerpacej stanici, kde sme si dali obed a pivko, samozrejme vodič len nealkoholické a ostatní členovia posádky klasiku. Gulášik bol vynikajúci a tak sme si urobili spoločné foto, tu vlastne sme oficiálne započali naše putovanie do cieľa našej cesty, čo potvrdzuje aj spoločné foto z obeda (Vaško, Cáb, Delič).

Potom sme sa vydali opäť na cestu, ktorá nám v pohode ubiehala a celá posádka v dobrej nálade sa približovala postupne k svojmu cieľu. Ďalšia prestávka bola na čerpacej stanici pred mestečkom Mohelnice, kde sme tiež už ako sa vraví "museli" a popri tom sme doplnili aj tekutiny. Dňa 11.8.2017 totiž bolo relatívne vonku horúce letné počasie. Na Západnom Slovensku totiž noc predtým bola riadna veterná smršť, ktorá lámala stromy a narobila nemalú paseku. Až po návrate som sa dozvedel, že v piatok sa to opakovalo. 

Od momentu kedy sme opustili čerpaciu stanicu pred Mohelnicou sme sa už zastavovali len kôli  uľaveniu naším plným močovým mechúrom. Tak sme sa prepracovali až do Pardubíc a tam sme hľadali odbočku na Lázne Bohdaneč, predsa len je to skratka oproti ceste cez Hradec Králové. Krátko po tom ako sme za sebou nechali Pardubice, zatiahnutá obloha neveštila nič dobré. A potvrdilo sa to o pár okamihov, nikdy v živote som nešiel autom v búrke cez epicentrum veternej smršte, sprevádzanej hustým lejakom a neskôr aj ľadovými krúpami. Nebolo vidieť ani na krok, ale mali sme dobrého "mašín fuhrera" a tak napriek poslednej prekážke z nebies sme sa presne o 17.07 dostavili k Milanovi Strnadovi pre barák. Zaujímavosťou bolo, že u neho už v Chlumci ani kvapka nepadla.

Nakúpili sme nevyhnutné na piatkový večer a vydali sa v podvečer na Farmu Lišice. Mierne nás pritom skropil dážď. Na fotkách som videl, že prostredie je tam vskutku nádherné, no realita predčila aj všetky moje očakávania. Nádherný drevený zrub s kapacitou 7 postelí na poschodí a s dvomi prístelkami na prízemí. Areál zasadený do krásnej prírody, s umelým jazerom a súkromnou oborou s danielmi. Vybavenie farmy bolo na vysokej úrovni, nádherná čierna kuchyňa, kde sme opekali večer mäsko a klobásky. Chladiace vitríny a samozrejme drez na umývanie riadu. Sedenie pod strechou nám večer veľmi dobre padlo, nakoľko bolo teplo a my sme sa v letnom oblečení spolu výborne zabávali a rozprávali o našich zážitkoch. Popri tom sme sa občerstvili pivkom a nejakými dobrotami. Chlapci posedávali až do ranných hodín, ale najmä Jardo a Lubom, lebo chytali ryby. 

Postupne nás zmohla únava a len sme sa tmolili do zrubu a do postelí. V zrube sa spalo fantasticky, ako v bavlnke, na tom sme sa všetci zhodli. Poniektorí boli hore už na sobotné ráno veľmi skoro. Ja som vstával o ôsmej, dali sme si spoločnú prechádzku okolo jazera, popri tom sme debatovali o živote, o práci, o rôznych témach našich životov a stále sme sa mali o čom rozprávať. Zastávku sme mali v altánku, kde sme mali tzv. výjazdové ranné rokovanie, takpovediac nasucho. To bolo akoby namiesto rozcvičky, ktosi vtipne poznamenal. Po príchode do zrubu sme si urobili rannú hygienu a začali s prípravou na nákup proviantu v Chlumci nad Cidlinou. 

Spísali sme si radšej všetko potrebné, aby sme niečo neopomenuli a ups na nákupy, najprv do miestneho malého mäsiarstva, kde bravčové mäsko tri kilečká, masť, klobásky, ale aj kuracie stehná, no dosť pre všetkých. V malom obchodíku povedľa sme dokúpili tri veľké chlebíky. Záver patril Lídlu, tam pivko a všetko ostatné. Milan tiež už zúfal, že 11 stupňové pivo Svijany už nemajú, bolo totiž v akcii, no môj inštinkt mi nedal a predsa len som od prázdnou prepravkou objavil poslednú plnú, čakal tak na nás. 

Ešte sme sa zastavili u Milana doma pre varechu, ktorú musel obrúsiť, čakali sme ho vonku, no mysleli sme, že ju práve začal vyrábať. Tak sme sa prepracovali späť na Farmu do obce Lišice, vyložili a začali s prípravou na varenie guľášu. Čistenie cibuľe (Ľubo a Roman), šefkuchár a dozorčí kuchyne (Cáb, Vaško), technické zabezpečenie (Strnad), o pitný režim sa nám staral Zbyněk Šnajdr. Než sa nám uvaril guláš, tak sme si dali uvariť párky a veru dobre nám padli s horčicou alebo chrenom. 

Popri tom Jardo Cáb varil guľáš, keďže chytal tiež ryby, dozeral som na varenie, aby všetko bolo ako treba. Nuž veru paráda, ako sa títo chalani chopili práce a bez ženskej ruky si poradili zo všetkým tak, ako ich to donútila situácia na vojne, kedy sa museli postarať o seba vo všetkom. Nuž čo sa za mladi naučíš, na starosť akoby si našiel. Jardo sa striedal s Ľubom v jednom vtipe za druhým a o veselosť nebola núdza. Všetci sme sa zhodli, že je to fantastická akcia že nápad organizovať si satretávky bol na počiatku jedinečný. Zbyněk sa dokonca vyjadril, že je veľká škoda, ak sme prvú realizovali až po 27ich rokoch. Nuž som hu povzbudil, že vždy je lepšie neskôr, než nikdy. Zhodli sme sa na trojročnej perióde a najbližšie si ju urobíme o tri roky (2020), najlepšie by bolo v júni určite na Slovensku, buď na Orave alebo v Piešťanoch. To sú samozrejme prvotné úvahy, takže ako to nakoniec bude sa ukáže až v roku 2020. 

V sobotu bola aj nejaká tá poprávka, no a gulášik sme úspešne dovarili a pustili sa do jeho degustácie s veľkou chuťou. Jardo ho trošku dochutil ja štipľavým, ale tak akurát. Doplnili sme kalórie a nasledovala popoludňajšia siesta pri jazere, či na letnej terase a poniektorí sa len tak tmolili popri dančej obore a sledovali krásne zvieratá a ich kŕmenie.